Panorámy Slovenska
Panorámy sveta
Panorámy podľa typu objektu
Fotoalbumy
Fotografický slovník
z fotografického slovníka
- Farebný šum
Farebný šum vzniká pri fotografovaní v slabých svetelných podmienkach, najmä ak je nastavená vysoká citlivosť snímača. Na celej fotografii je množstvo rôznofarebných rušivých bodov. - Pamäťový efekt
Zníženie kapacity batérie, prejavuje sa tak, že batéria zdanlivo stratí svoju kapacitu, kratšie sa nabíja a rýchlejšie sa vybíja.
Verzia pre mobil
Internetová stránka Panorámy Slovenska vo vašom Androide alebo Smartphone Panorámy pre mobil |
Novinky Panorámy Slovenska
- Slovník
(28.03.2013)
Fotografická slovník obsahuje podrobný a prehľadný popis výrazov používaných vo fotografickej terminológií. Slovník napomáha ľahšiemu porozumeniu špecifickým výrazom s ktorými sa stretávame pri fotografovaní a spracovaní fotografií.
viac ... - Panorámy Slovenska pre Androidy a Smartphony
(28.12.2012)
Spustenie internetovej panoramatickej stránky Panorámy Slovenska sk pre Androidy a Smartphony na adrese www.mobile. panoramyslovenska.sk
viac ... - Vytvárame HDR fotografie (3. November 2012)
(24.11.2012)
Panoramatický newsletter - November 2012. Súťaž o digitálny fotoaparát Nikon L25 a ďalšie ceny, fotografovanie panorám v Košiciach a škola digitálnej fotografie - vytvárame HDR fotografie
viac ...
Najprezeranejšie panorámy
Náhodne vybrané panorámy
Obec Hermanovce s kostolom sv. Alžbety Uhorskej
Prvá písomná zmienka o obci Hermanovce
„Villa Hermani Superior et Inferior – Osada Hermanovce Horná i Dolná“ – tak znie prvá písomná zmienka o Hermanovciach, tak ako sa v historických prameňoch objavila 21. februára roku 1320 v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov Mikuláša Meršeho zo Svinej.
Majetok zemepána Meršeho sa priamo prepisoval na štyroch vnukov - Mikuláša, Petra, Merše mladšieho a Dominika. Štyria bratia, synovia Benedikta (Beňadika), si delia medzi sebou celé dedičstvo tak, že každý dostal štvrtinu dediny Svinia a niekoľko okolitých dedín.
V roku 1355 syn Mikuláša Peter dostáva Hermanovce výmenou od brata Dominika. ?Výraz „villa“ pritom v tých časoch označoval rozvinutú usadlosť. Z prvej písomnej zmienky vyplýva, že obec už existovala pred týmto rokom. V historických listinách sa neskôr objavujú aj názvy Nagy Hermany a Sztankahermány.
Ľudia tu však žili už v praveku o čom svedčí nález pazúrika v toku Hermanky historikom Antonom Karabinošom, ktorý v tejto súvislosti uvádza: „V našej oblasti je to výnimočný nález – takýto pazúrik sa najbližšie vyskytuje v okolí Krakova v Poľsku.“ Niekoľko ním nájdených úlomkov červenej a tehlovej keramiky dokazuje tiež, že človek žil v tejto doline aj v dobe železnej.
Starovek a stredovek obce Hermanovce
Slovania začali s osídľovaním územia dnešného Slovenska v piatom storočí, keď tu prišli spoza Karpát zo svojej pravlasti. V desiatom storočí, po vpáde Maďarov, sa Slovania z dolných, rovinatých tokov riek stiahli do podhorí.
Začiatkom 11. storočia územie Slovenska až po Dunaj ovládol Poliak Boleslav Chrabrý /992-1025/. Po poľsko-uhorskom vyrovnaní, za vlády uhorského kráľa Štefana I (rok 1000-1038), došlo k dohode o spoločnej hranici na hrebeňoch Karpát, po čom v priebehu 11. a 12. storočia došlo k postupnému pričleneniu Slovenska k uhorskému štátu.
Zem v tom čase patrila kráľovi. Keď však Ondrej II. (rok 1205 - 1235) pre svoje časté výboje na juhu krajiny potreboval veľa oddaných bojovníkov, začal územie Horného Uhorska rozdávať – ako odmenu za verné služby.
Jeho nasledovník kráľ Belo IV. (rok 1235 - 1270) sa v roku 1241 musel vysporiadať s nájazdom dobyvačných Tatárov, ktorí územia kam sa dostali vyplienili. Po ich odchode (1242) nariadil v krajine budovať osvedčené obranné kamenné hrady a opustené panstvá obsadil novými šľachticmi a vernými vojakmi. Navyše preriedené obyvateľstvo doplnil kolonistami.
Vznik obce Hermanovce
Kdesi v tom čase zrejme prišiel na územie horného Uhorska aj Nemec Hermann. Pravdepodobne sa zastavil aj na hrade v obci Svinia. Ten tam stál na mieste terajšieho kostola. Hermanna svinianský pán urobil v doline dnešnej Hermanky šoltýsom, teda zakladateľom osídlenia. Na zverenom území na základe písomnej zmluvy so zemepánom, získal dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Hermanovce boli teda vybudované na majetku obce Svinia – osamostatnili sa až neskôr, v roku 1372.
Jednou z povinností šoltýsa bolo na spravovanom území postaviť aj kostol. Pôvodne bol zrejme drevený. Kamenný kostol sa v Hermanovciach spomína už v roku 1438. Poznáme dokonca meno prvého hermanovského farára – volal sa Mikuláš.
Panstvo Svinia od roku 1262 ovládal rytier Mikuláš Merše, ktorého kráľ Belo IV takto odmenil za vojenské zásluhy. Keď sa v roku 1320 delil jeho majetok medzi piatich synov, vlastnil v údolí Svinky 22 osád a usadlostí. Je zaujímavé, že Merše bol nešľachtického pôvodu a jeho rod sa udržal až do 20. storočia.
Zaujímavosťou Hermanoviec je, že dlhé stáročia to boli vlastne dve obce Horné aj Dolné Hermanovce – neskôr označované ako Šemšey Hermanovce a Stankay Hermanovce. Jedna časť patrila zemanom zo Šebeša (od roku 1372) druhá zo Šemše (od roku 1426). Obe dediny oddeľoval potok Hermanka. Obec mala údajne aj dvoch richtárov a dva cintoríny. Kostol však bol spoločný. Obe obce sa spojili až v 18. storočí, keď patrili Pechyovcom.
Z historických prameňov sa možno dozvedieť, že Hermanovce viackrát menili majiteľov – striedali sa tu rody Chirke (ich pôvod je v Malej ide), Synka či Sinka (z Petrovian), Sebessy, Šemšey, Bertoty, Forgach, Usz, Sztankay (na Slovensko prišli z územia dnešného Chorvátska), Révesz. Viackrát sa obec ocitla ako záloh a bola aj predmetom súdnych sporov.
V dedine býval aj zeman Adam Semšey a jeho synovia Richard a Pavel. Tí odišli z obce v roku 1905 a ich majetok bol podľa údajov v kronike „rozobraný“. Kaštieľ oproti kostolu patril práve im.
Neskôr, až do roku 1945 ho vlastnil Alexander Pechy – ten zomrel v liečebnom ústave vo Vyšných Hágoch 11. 2. 1945. Jeho syna Juraja odviezli ruskí vojaci po prechode frontu na Donbas do Ruska, kde zomrel. Dnes je kaštieľ opäť v rukách pokračovateľov rodu Pechy.
zdroj : hermanovce.info